Otázniky nad najlacnejším a najobľúbenejším zdrojom informácií. Wikipédia sa posunula doľava, tvrdí jej zakladateľ

Wikipédiu, túto mnohojazyčnú online encyklopédiu, používa celý svet ako bezplatný zdroj univerzálnych informácií. Nepodlieha údajne žiadnym politickým tlakom a financujú ju prostredníctvom darov. Jej kľúčový spoluzakladateľ Larry Sanger sa s ňou však dostal do konfliktu, jej zameranie je vraj stálo liberálne, čo v USA je synonymum pre ľavičiarstvo.

Sanger uverejnil paličské interview pod názvom Platforma je už skompromitovaná a svoje dieťa podrobil ťažkej kritike. Jemu vďačí Wikipédia za svoje založenie (druhým otcom zakladateľom bol Jimmy Wales) a Sanger pre ňu vymyslel aj názov. „Wiki“ znamená v havajskom jazyku „rýchly“, takže ide doslovne o „rýchlopédiu“. Jej oficiálnym vlastníkom je tajuplná Nadácia Wikipédia. Tajuplná, pretože nikto dnes nevie, kto konkrétne túto nadáciu riadi a kto sú reálne osoby s rozhodujúcim vplyvom, ktoré ovplyvňujú obsah príspevkov. Ak Sanger spočiatku kritizoval iba zaujatosť autorov hesiel, dnes útočí na celú ideologickú štruktúru „podniku“, keďže Wikipédiu zakladal výslovne s cieľom poskytovať neutrálny pohľad.

Wikipédia potrebuje konkurenciu

Konkurečných podnikov má „wiki“ už niekoľko, len nedávno americký miliardár Elon Musk založil „Grokipédiu“, ktorá však podľa zlých jazykov prevzala základné kvantum hesiel práve z Wikipédie. Sanger preto sám rozbieha iniciatívu v „encyklosfére“, ktorá podľa jeho slov podporuje vznik decentralizovanej siete navzájom si konkurujúcich encyklopédií. Mimochodom, to nepochybne naruší pohodlie konzumentov Wikipédie zvyknutých na údaje z „wiki“ ako na hodnoverné a nedotknuteľné tabu. Vedenie Wikipédie reagovalo tým, že svojho zakladateľa vylúčilo na dobu neurčitú z projektu Intelektuálna diverzita pre Sangerovu údajne „externú diverzitu“. Vedenie mu dokonca aj znemožnilo naďalej spracúvať pre túto encyklopédiu články.

Sanger vo svojom kvázi manifeste Deväť téz k Wikipédii totiž požaduje plnohodnotnú konkurenciu a navyše žiada, aby autori hesiel boli identifikovateľní a aby príspevky podliehali verejnému hodnoteniu a mohli byť dokonca právnou cestou odstránené. Tu sa Sanger trochu bije s právom na vyjadrenie názoru, ale nie až tak úplne. Kritici jeho kritiky z vedenia Wikipédie mu predhadzujú práve úmysel brániť slobodnému šíreniu informácií a hovoria, že pravidlá neutrality zachovávajú, že verzie príspevkov sú overované a že nie je možné hlásať mienky znevažujúce princípy ľudských práv alebo podporujúce rasovú či náboženskú neznášanlivosť. Tieto tvrdenia však Sanger odmieta ako pokrytecké.

Wikipédii sa nepodarilo ustrážiť nezávislosť

Nech sa prispievatelia usilujú akokoľvek, málokedy skryjú politický názor, čo sa všeobecne akceptuje a ani Sanger „už“ nevidí problém v tom, že jednotlivým autorom prenikajú ich idey do vyjadrení. Dokonca pripúšťa svoj prvotný hriech, totiž presvedčenie o neutralite majúcej vyzerať tak, že „nebude možné rozpoznať, na ktorej strane autor stojí“. S postupom času však Wikipédia nebola schopná udržať na uzde subjektívne názory a vyvažovať ich plnohodnotnými oponentskými stanoviskami. Sanger si berie na mušku predovšetkým ľavicových (rozumej, v USA liberálnych či ešte lepšie ľavicovo-liberálnych) pisateľov. Ľudia tohto druhu majú sklon k neznášanlivosti, sú bezohľadnejší, je im blízka demagógia, neradi pripúšťajú iný názor a – tak Sanger – „uzurpujú si kultúrnu panovačnosť“.

Ľavica prevzala vo Wikipédii páky moci a vplyvu podobne, ako sa univerzity v USA výrazne posunuli ľavičiarskym smerom. Je známe, že ľavica má už do svojho rodného listu zapísanú tendenciu nie svoje okolie presviedčať argumentmi, ale svoj pohľad mu vnucovať najlepšie tak, aby udusila alternatívu. Ako protiváhu stavia Sanger prístup moderného konzervatívneho tábora, ktorý je „filozoficky a emocionálne previazaný s názorovým pluralizmom“. Zásada, že protivníkovi musíte poskytnúť priestor na jeho vlastné hodnotenie, je zakódovaná v konzervatívnych ideáloch slobody prejavu a vnímania neutrality. V súčasnom politickom a ideologickom diskurze však prevláda odmietanie expertného myslenia, s ktorým má ľavica už tradične veľké problémy.

Sanger dokladuje deficit neutrality vo Wikipédii na viacerých príkladoch. Všíma si palestínsko-izraelského konfliktu, kde je Izrael opisovaný nie ako obeť, ale ako „genocídny“ páchateľ, upozorňuje na to, že hinduistických politických a ideových aktérov v Indii autori vo Wikipédii viacmenej ponižujú a nepriamo tento trend dáva do súvislosti s netransparentnosťou donorov, ku ktorým patrí napr. Katar, ale aj mnohí pro-islamskí multimiliardári za oponou Nadácie Wikipédia. Žiada preto, aby finančným sponzorom Wikipédie, ktorá sa stala mocnou zbraňou vo svetovej propagandistickej mašinérii, pridelili aj konkrétne meno. Všíma si aj poznámkového aparátu a upozorňuje, že v odkazoch na zdroje a literatúru jednoznačne prevažujú ľavicoví autori. Ale tu padla kosa na kameň, nášmu milému Sangerovi už pšenica vo Wikipédii len tak nepokvitne.