Americkí námorníci kapú v Hormuzskom prielive ako muchy. Nezabíjajú ich však drony, ale iránska vládna propaganda

Už pred vyše týždňom Irán zabil hneď sedem amerických námorníkov jednom ranou. Nespravil to dronom alebo raketou, páchateľom bola správa v jednej iránskej tlačovej agentúre a na tejto udalosti sa začali živiť americké aj svetové médiá. Prenikla dokonca aj do diskusií v americkom Kongrese. Propagandistická noticka postupne prerástla do malej občianskej vojny na palube lietadlovej lode Abraham Lincoln, ktorá neoperuje priamo v prielive, ale za jeho hranicou v Arabskom mori.

Priebeh sa začal oznámením v iránskej spravodajskej agentúre Tanzim 11. augusta 2026 a táto správa sa vo veľanásobne zväčšenej edícii dostala do sveta, referovali o nej aj slovenské televízne programy. Tanzim uviedol, že námorníci sú nespokojní s vojnou vedenou proti iránskemu ľudu, že ich tam držia proti svojej vôli, že námorníci sa búria a sú za neposlušnosť kruto trestaní, len v jednom konkrétnom dni (11. augusta) ich prišlo sedem o život. Správa dostala krídla, kumulatívne sa prikrášľovala, pribúdali úplne z prsta vycucané podrobnosti a zvesť začala nadobúdať podobu legendárnej a podľa románovej predlohy aj viackrát sfilmovanej Vzbury na Bounty na konci 18. storočia.

Agentúra Tanzim je nielen provládna, inak to v tomto štáte ani nejde, ale je priamo kontrolovaná a riadená Iránskymi revolučnými gardami. Tie sú faktickým pánom v krajine, kde prezident hrá rolu, v ktorej sa mu aj o takých chudobných právomociach, ktorými disponuje slovenský prezident, môže iba snívať, a kde najvyšší duchovný vodca rozjíma v izolácii, ktorú by mu závidel aj ten najintrovertnejší pustovník v Európe v časoch, keď bola ešte kresťanská. Táto správa chytila nie druhý, ale priam tretí dych a dokladuje zdarné a osvedčené prenesenie vojnového aspektu do arény propagandy.

Rozprávka a realita

Ako každá povesť či bájka má aj tá z lode Abraham Lincoln svoje jadro. Korienok, z ktorého vypučali neskutočné výmysly a doslovné sprostosti. Podmienky na „Lincolnovi“ sú nepochybne tristné, je totiž vo vojne. Loď vyplávala zo základne v San Diegu v novembri 2025 na rutinnú plavbu, lenže potom ju z cvičného výletu náhle odvelili na Stredný východ. Až 5 000 členov posádky má za sebou nepretržitý pobyt na mori bez návštevy v prístave, vo vojne s Iránom zaznamenala podľa vojenských informácií 10 000 leteckých štartov a perspektíva konkrétneho návratu bola neznáma. Iránska propaganda sa ujala a na povrch vyplávali ozajstné problémy, ktoré táto loď zažíva a na ktoré upozorňujú tak námorníci, ako aj ich rodinní príslušníci: nevyhovujúca strava, zle fungujúce toalety a sprchy, únava počas nikdy nekončiacej pohotovosti. A o tom, prosím, rozprávajú námorníci lode priamo na kameru, takže v porovnaní so službou ruského vojaka nasadeného na Ukrajine je to vlastne „veget“, nie? Nič na tom nemení fakt, že Biely dom kontruje a snaží sa opísať službu na „Lincolnovi“ keď už nie ako idylku, tak prinajmenšom ako vojnovo prijateľnú.

Iránska propaganda však zabrala. Len New York Times zverejnil v priebehu dvoch týždňov viac ako stovku iránskych „fejkov“ – vymyslených správ, ktoré nekriticky prevzal z iránskej propagandistickej dielne a CENTCOM (Central Command of the USA– americké Ústredné velenie) si dal načas, aby reagoval. Síce upresnil, že jeden námorník „chcel vyskočiť z paluby“, čo sa mu nepodarilo, ale nad záplavou informačných falzifikátov už medzitým stratil kontrolu. Iránska propaganda si zaslúži pochvalu, mierila dobre. Zacielila na morálku americkej spoločnosti, najmä rodinných príslušníkov vojakov. Rozprávka uspela, hoci nebola bezprecedentná. Už od marca 2026 iránske médiá informovali, že lietadlovú loď Abraham Lincoln „zasiahli naše 4 balistické rakety“, že „Abraham Lincoln horí“, že „Abraham Lincoln sa potápa“, inokedy ho „sústredená paľba z revolučných lodí“ prinútila „k ústupu“. Teraz „Lincoln“ asi naozaj ustúpi, ibaže plánovane.

Túto loď nebolo čím nahradiť, hoci sa o tom už reálne uvažovalo. Ako kandidát sa javila lietadlová loď USS George Washington, ktorému táto úloha nakoniec aj pripadla, momentálne sa vraj nachádza na ceste zo západného Pacifiku na Stredný východ. CENTCOM je však iba jedno z jedenástich zjednotených veliteľstiev Pentagónu s pôsobnosťou pre Stredný východ a má oporné základne v Kuvajte, Bahrajne aj Emirátoch. Preto sa tieto tri štáty aj ocitli v hľadáčiku iránskych dronových útokov. Po „Washingtonovi ostane v jeho doterajšej operačnej sfére diera, nechá v priestore napätia s Čínou a Severnou Kóreou iba sesterskú „lietadlovku“ USS George H. W. Bush. Momentálne však finišuje práca na supermodernej lietadlovej lodi John F. Kennedy, ktorú majú uviesť do pohotovosti na jar 2027. Našťastie mali USA prezidentov dosť, poradové číslo toho súčasného je 47.