Pokrytectvo na bitúnkoch: Prečo by malo byť halal zabíjanie v EÚ zakázané?

Predstavte si, že by bežný farmár nechal zviera vykrvácať pri plnom vedomí. Dostal by obrovskú pokutu a hrozilo by mu väzenie za týranie zvierat. Ak to však urobí v mene náboženského rituálu, systém nad tým zatvorí oči. Vitajte v realite európskeho dvojakého metra.

Európska únia sa dlhodobo pýši tým, že je svetovým lídrom v oblasti ochrany práv a dobrých životných podmienok zvierat (animal welfare). Máme prepracované smernice, prísne normy pre prepravu, chov a povinné omračovanie zvierat pred porážkou, ktoré majú minimalizovať utrpenie živých tvorov.

Existuje však obrovská a neobhájiteľná výnimka: náboženská rituálna porážka (halal a košer), pri ktorej sa pravidlá ochrany zvierat ignorujú. Ak má Európa brať svoje vlastné zákony vážne, zabíjanie zvierat bez predchádzajúceho omračovania by malo byť v celej EÚ bezodkladne zakázané.

Dvojaký meter: Prečo zákony pre jedných neplatia?

Európske legislatívne normy jednoznačne stanovujú, že každé zviera musí byť pred usmrtením omráčené, aby necítilo bolesť, strach a agóniu. Veda je v tejto otázke jednomyseľná – prerezanie hrdla plne vedomého zvieraťa (ako to vyžaduje striktný halal) spôsobuje masívny šok, dusenie sa vlastnou krvou a dlhé desiatky sekúnd trvajúce umieranie v bolestiach.

Keď však do rovnice vstúpi náboženstvo, štáty zrazu zavierajú oči. Ustanovenia EÚ umožňujú členským krajinám udeliť výnimky z omračovania práve z dôvodu náboženských tradícií. Výsledkom je absurdný dvojaký meter, kedy sa na etické normy hľadí cez prsty.

Náboženské dogmy staré storočia by však v modernom právnom štáte nemali stáť nad vedeckými poznatkami a princípmi humanity.

Keď zdravý rozum a práva zvierat vyhrali

Svetlú výnimku a dôležitý precedens v tejto oblasti ukázalo Belgicko. Regionálne parlamenty vo Flámsku a Valónsku schválili zákazy porážky zvierat bez predchádzajúceho omračovania, čím sa postavili čelom k ochrane zvierat bez ohľadu na náboženský tlak.

Podpora súdov: Predstavitelia moslimských a židovských komunít sa, samozrejme, obrátili na súdy a napadli toto rozhodnutie. Prípad sa dostal až na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) a Európsky súdny dvor (ESD).
Definitívny verdikt: Súdy rozhodli, že zákaz porážky bez omráčenia neobmedzuje slobodu vierovyznania neprimeraným spôsobom a členské štáty majú plné právo uprednostniť ochranu dobrých životných podmienok zvierat pred náboženskými rituálmi.

Belgicko tak ukázalo, že ochrana zvierat môže a má stáť nad spiatočníckymi tradíciami.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay/blackriv

Kde všade už platia prísne pravidlá?

Belgicko nie je jediné. Niekoľko európskych krajín už zakázalo alebo výrazne obmedzilo tento typ zabíjania, čím dokazujú, že civilizovaná spoločnosť sa posúva vpred:

Dánsko: Už v roku 2014 zrušilo všetky výnimky z omračovania s odôvodnením, že práva zvierat sú nad náboženstvom.
Švédsko: Má celkový zákaz zabíjania bez omráčenia už od roku 1937.
Švajčiarsko a Nórsko: Taktiež vyžadujú povinné omračovanie pre všetky druhy porážok, pričom Švajčiarsko dokonca zakázalo aj dovoz takto kontroverzne získaného mäsa zo zahraničia.
Slovinsko, Island a Rakúsko: Zaviedli mimoriadne prísne podmienky alebo obmedzenia, ktoré rituálne zabíjanie prakticky znemožňujú.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay/photosforyou

Zákon platí pre všetkých

Sloboda vierovyznania je základným pilierom demokracie, ale končí sa presne tam, kde začína utrpenie iných – v tomto prípade bezbranných zvierat.

Ak má Európska únia fungovať na základe jednotných hodnôt, pravidlá ochrany zvierat musia platiť pre každého rovnako. Výnimky v mene náboženských dogiem sú prežitkom, ktorý nemá v 21. storočí čo hľadať.

Kde sú teraz všetky organizácie bojujúce za práva zvierat? Prečo sa ticho schovávajú za „náboženskú slobodu“, keď ide o utrpenie, ktoré by sme iným nikdy nedovolili? Napíšte svoj názor do komentárov.