Komentár Petra Nôtu: Sme rodina neriadi tento štát. Len naletela…

Inevstigatívny novinár Peter Nôta. FOTO Archív PN

Deň 31. august 2021 sa zapíše do histórie ako dátum, v ktorom “NIEKTO” otočil dejiny do doby temna. Dôvod? Ten je prostý. Je ním rozhodnutie generálneho prokurátora Žilinku využiť paragraf 363, vďaka ktorému môže Generálna prokuratúra SR zrušiť právoplatné uznesenie o obvinení. Je to taká ukážka papalášizmu v prevedení mocných.

Generálny prokurátor má vďaka paragrafu 363 obrovskú právomoc, ktorá je na Slovensku zneužívaná pri politicky citlivých kauzách. Pri tak exponovanej osobe akou je exšéf SIS Vladimír Pčolinský alebo Jaroslav Haščák, či dokonca manželia Arpášovci je to veľký “priekak”. Aby ste pochopili, o čom píšem, musím sa vrátiť do začiatkov politickej kariéry Borisa Kollára.

Hoci, začiatok poznáme asi všetci. Jednoduché videá o utečencoch a raketový nákup politickej strany a jediný bod programu – migranti. Ale aby strana Sme rodina mohla vzniknúť, potreboval Boris Kollár vytvoriť stanovy strany. Tie mal Kollárovi vypracovať bratislavský právnik JUDr. Attila Vajda. Za to mal mať sľúbené teplé miesto v parlamente alebo dozorných radách. No medzitým sa na Borisa nalepili staré kontakty a spomienky na mladosť sa cez fotografie pripomenuli v médiách. Tento druh Black PR mohol Borisa poškodiť, tak spojil sily s Vladimírom Pčolinským. Musím podotknúť, že tento ťah bol zo strany Kollára dobrý. Vladimír Pčolinský bol z celej partie Posledného Križiaka a bratov Pčolinských jediným schopným človekom s analytickým myslením, ale hlavne dokázal odolávať útokom na osobu predsedu Sme rodina. Tu je nutné si uvedomiť, že Vladimír Pčolinský v niektorých prípadoch požiadal o pomoc aj Daniela Lipšica a zároveň sa veľmi dobre pozná aj so Žilinkom.

Posuňme sa ale ďalej. Pčolinský vyžehlil všetky problémy a Boris sa mohol venovať základnej myšlienke kampane “Boris pomáha”. Pčolinský dokonca dokázal Borisa ochrániť aj pred Kočnerom a jeho archívom. Jedinú vec, nad ktorou nemal ani Boris, ani Pčolinský kontrolu, bola cesta do Dubaja v roku 2015. Tam sa dohodli konkrétne pravidlá politickej hry. Túto informáciu mám od Attilu Vajdu. Kto a čo mu tam povedal, to si nechám pre seba. Napíšem len, že Boris v Dubaji nebol taký sebavedomý, ako sa na prvý pohľad zdá. Jednoducho mu určitá skupina ľudí (majú na Slovensku ekonomickú a hospodársku moc) vysvetlila, kde sú jeho hranice a aké má kompetencie v rámci politiky. Prečo vám to píšem? Lebo strana Sme rodina mala byť pôvodne ultrakonzervatívnou stranou Borisa Kollára. Ale ako to v živote býva, ak mocní zacítia ohrozenie svojich záujmov, vždy vám ukážu, kde sú hranice ich tolerancie a kam sa už nesmie ísť. Boris vďaka prvému “výplachu žalúdka” pochopil, ako funguje realita slovenskej zákulisnej politiky. Nezabúdajme, že v roku 2015 mala napríklad PENTA obrovský politický vplyv. Dnes sa reorganizuje a jednému zo zakladateľov hrozil ešte do 31.8.2021 kriminál. Spolu s Haščákom hrozila basa aj šedej eminencii všetkých pokladníkov politických strán Zoroslavovi Kollárovi a manželom Arpášovcom. Toto sú oveľa väčšie ryby ako nejaký Kočner alebo Bödör. Ak by sa z nich stali kajúcnici, respektíve väzni, tak by hrozil morálny, politický a hospodársky rozpad štátu. A to doslova! Tu vôbec nešlo o Pčolinského. Tu šlo o oveľa väčšiu hru. Preto sa spustil barter výmeny kompro materiálov veľkých hráčov na všetkých. Hľadali sa riešenia a nakoniec sa našli. Musím ale podotknúť, že OĽANO veľkí hráči pri bartroch vynechali. Veľkí hráči vnímajú OĽANO ako krátku epizódu na politickom nebi Slovenska. Nerešpektujú ich a nevnímajú ich ako silných politické zoskupenie.

Generálny prokurátor M. Žilinka. Zdroj: facebook.com

Nemusíte sedieť na odposluchoch, aby ste pochopili, že sa tu už nejakú dobu hrali zvláštne hry. Jednou z nich bola aj akcia inšpekcie, ktorá mala dokázať nátlak na kajúcnikov. Nevyšla. Neskôr, konkrétne 26.8., denník SME zverejnil informáciu, kde tvrdí, že “Stopy DNA sa na bankovkách, ktoré mali byť použité ako dôkaz v kauze Pčolinský, nenašli”. Túto informáciu som považoval zo všetkých posledných informácií za najdôležitejšiu. Pretože vďaka nej vieme, že peniaze boli niekomu odovzdané a niekto ich prijal. Ale nie je dôkaz o tom, kto ich prijal. Podobný prípad bol aj dovoz kokaínu na Slovensko osobou s iniciálami S. J. V tomto prípade sa nenašli pachové stopy a SKUTOK SA NESTAL. Od tej doby vozil kokaín pre elity (významný politik – minister), ktorý sám bol závislý na kokaíne.

Čo týmto udalostiam predchádzalo? Sú dve možné cesty. Prvá cesta má názov “výmena zajatcov”. Tejto teórii ja neverím a považujem ju za BÁJKU vypustenú úmyselne, aby zmiatla hlavne novinárov. Podľa tejto teórie bol vymenený “Pčolo” za všetkých. A trvalo to tak dlho preto, lebo Pčolo nesúhlasil s tak masívnou výmenou. Jediný, koho bol ochotný akceptovať, bol Haščák. Lenže tu nesedia základné dáta. Haščák hral vždy veľké politické hry a nikdy neriešil problémy iných. Skôr zbieral informácie a tie si ukladal. Je možné tvrdiť, že pre neho pracoval Arpáš a so Zoroslavom má viac ako kamarátske vzťahy. Lenže ich držal spolu len biznis. Arpáš Slavovi pomohol (ale bol vyplatený).

Druhá cesta s názvom “OBCHODNÍCI S INFORMÁCIAMI” je najpravdepodobnejšia. Boris Beňa a Ľudovít Makó sa dohodli so Slavom a rozohrali hru, ktorá na Slovensku nemá obdoby. Musím ale podotknúť, že bola dobre naplánovaná a hlavne zrealizovaná. Už od konca minulého roka bolo všetkým zainteresovaným jasné, že veľké mená sa začnú brániť. A aj sa tak stalo. Slavo hneď po zatknutí začal hľadať spojencov v politike. Stretol sa s Kollárom a žiadal určité záruky. Ale nepochodil. A tak oslovil muža prezývaného “Podrž balónik” a podľa dostupných informácií sa v Dubaji dohodli. Tu sa pozastavím. Pamätáte si, ako som písal o stretnutí Kollára v Dubaji roku 2015? Dubaj sa po kauze Gorila stal akýmsi novým ostrovom istoty bez odposluchov a svedkov. V Dubaji vedia na človeka zatlačiť, pustiť mu video, ukázať fotky, alebo odovzdať platobnú kartu s konkrétnou hotovosťou bez akéhokoľvek rizika, že by ho zatkli. Ako už z Kočnerovej knižnice vieme, Slavo za slobodu celý čas platil. Čiže bol by ochotný zaplatiť za spravodajskú hru, ktorá naveky vekov ochráni všetkých (aj jeho) pred kriminálom. Táto cesta ale nebola organizovaná Slavom. Realizáciu “spravodajskej cesty” vykonali podľa všetkých indícií Róbert F., Ľudovít M. a Boris B.. Borisa Kollára Slavo nepresvedčil. Tak hľadali niekoho, na kom Kollárovi veľmi záleží. Jedinou takou osobou v politike bol Pčolinský. Ten mu celý čas kryl chrbát a Kollár mu bol zaviazaný. A ako sa vraví v mafii: Svojich nikdy nezradíme a neopustíme. Radšej za nich položíme život. A tak “svätá trojica – Hranol, Boris a Ľudovít” zosnovali plán. Vedeli, že určitý muž zo SIS hľadá video na “Primabalerínu”, ktoré dokazuje silný morálny prešľap. Čakali, či na návnadu skočí. A skočil. Dali si určité podmienky a medzi nimi bolo aj zastaviť odposluchy a dokonca mu za to dať odmenu. Lenže toto bola akcia na Kočnera. Všetko sa nahrávalo a dokumentovalo. Postarali sa, aby sa o tom dozvedela NAKA a keď sa o tom “chránená osoba zo Sme rodina” dozvedela, už bolo neskoro. Zatkli ho a Róbert Fico konečne mohol začať hovoriť o politických väzňoch a nútených výpovediach kajúcnikov. Tomuto všetkému ale predchádzala vládna kríza, na ktorej sa dohodol v Dubaji Slavo s “Podrž balónikom”.

Vyvrcholenie akcie už poznáte. Dňa 31.8.2021 sa generálny prokurátor rozhodol využiť paragraf 363 a zagarantoval beztresnosť silným mužom z biznisu a tajných služieb. Dôvod je jednoduchý. Mlčanie a nevedomosť je dôležitejšia, než pravda a občianska spoločnosť. Aj preto dnes na tlačovku GP nevpustili média ako Aktuality.sk, SME a DenníkN. Môžeme sa všetci pýtať, ako mohol šéf SIS nabehnúť na tak priehľadnú hru? Úplne jednoducho. Ako šéf SIS mal pocit neohrozenej moci. A zároveň pracoval s tímom ľudí, ktorí už 30 rokov vykonávajú rôzne služby pre externistov. Sú to takzvaní “cinknutí siskári”. Lenže “cinknutí” nevynášajú informácie tajne. O úniku vždy rozhodne niekto zhora. Sú to takzvané cielené úniky. Takto isto sa vykonávajú “zvláštne, respektíve účelové previerky”. Táto časť kapitoly je obzvlášť odporná. Pri previerkach sa vždy politické strany navzájom vydierali, preto sa na miesta TOP SECRET dostávali ľudia, ktorí sa tam dostať nikdy nemali. “Cinknutých” bolo nutné držať za gule, aby akcie veľkých politických hráčov prinášali prospech. Aby “cinknutí” boli ticho a nežili v strese, dostávali za to odmeny v hotovosti. Tejto dobe hovoríme “DOBA KEŠU”. Táto doba ešte stále neskončila, doba kešu stále trvá. Je tu ale nádej na to, ako sa spoločnosť týmto samozvaným vládcom môže ubrániť. Je tu možnosť podať trestné oznámenie k zneužitiu právomoci verejného činiteľa (§ 326 ods. 1 písmena a) TZ; v súbehu s TČ marenia úlohy verejným činiteľom § 327 a § 327a) TZ. Týmto nežiadam automaticky “basu” pre Žilinku. Chcem sa dopátrať skutočnej pravdy, keďže NAKA tvrdí, že všetky obvinenia, ktoré GP zrušila, boli zákonné a na základe nepriestrelných argumentov.

Autor je investigatívny novinár.