Komentár Iva Samsona: Slovákov pribudlo minimálne, tých starších rekordne, ukazuje sčítanie obyvateľstva

Ivo Samson Bezpečnostný analytik Ivo Samson. FOTO Archív IS

Predbežné výsledkov sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021, ktoré dodal Štatistický úrad SR, priniesli len málo údajov, ktoré sa nedali predvídať. Obyvateľov pribudlo minimálne, trvalý pobyt tu má necelých 5, 5 milióna ľudí (podľa sčítaní z roku 2011 ich bolo necelých 5, 4 milióna). Čo sa výrazne zvýšilo, je nárast ľudí v poproduktívnom veku, teda 65+, tí tvoria 17, 1 % obyvateľstva (podľa sčítania z r. 2011 to bolo 12, 7%), za čo vďačíme kapitalizmu a jeho sociálne trhovej ekonomike.

Zlatý socializmus, kde sa vek obyvateľstva sústavne skracoval a na penziách sa ušetrilo. Dnes ale pre štát a jeho dôchodkovú politiku pokrok v zdravotníctve nie je veľmi potešiteľný. Seniori od posledného sčítania obyvateľstva v r. 2011 začali víťazný pochod – nie na Rím, ale na Sociálnu poisťovňu. Treba zohľadniť aj fakt, že v ostatných dvoch rokoch kovidpandémia zabránila mnohým mladším ročníkom odísť do zahraničia a usadiť sa tam, ako to často býva, natrvalo.

Slovenská republika stabilizovala svoju viditeľnosť

Slovenskú republiku vidieť na medzinárodných scénach, mala a má svojich vysokých zástupcov v medzinárodných organizáciách, je členom EÚ, zabývala sa v eurozóne, aj keď ekonomicky úspešnejší Európania ako Česi, Švédi alebo Dáni sa k euru správajú podozrievavo a veľmi sa tam neponáhľajú. Len si je potrebné uvedomiť, že Slovensko je súčasťou upadajúcich svetových a regionálnych projektov ako OSN, EÚ, OBSE a stojí aj padá s funkčnosťou týchto organizácií.

Slovensko ostalo v období stagnácie

Podľa Štatistického úradu sa takmer vôbec nezmenil pomer zastúpenia medzi mužmi a ženami v štáte. Žien je v priemere stále stále viac ako mužov (pomer 51% ku 49%), absolútna väčšina obyvateľstva žije v mestách, podľa očakávania pokračoval trend k vysokoškolskému vzdelaniu (celoslovensky 18, 4 %, v Bratislave 31, 7 %). To už pripomína amerikanizáciu vysokoškolského vzdelania, keď na ich vysokých školách (univerzitách a najrôznejších “colleges”) začala študovať polovička mladej americkej populácie. Lenže v USA sa kladie dôraz nie na diplom, ale na značku edukačného zariadenia.

Spokojní (alebo skôr zúfalí) môžu ostať ohniví národniari: dlhoročné vyhrážanie sa Maďarmi a
vyťahovanie maďarskej karty stráca zmysel. Počet maďarských občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej etnicite oproti sčítaniu z roku 2011 opäť štandardne poklesol, aj keď sa musí brať do úvahy, že oproti sčítaniu z r. 2011 sa tentokrát obyvateľom dávala voľba uviesť prvú a potom ešte inú národnosť. Táto zmena sa dá považovať skôr za skomplikovanie celkového prehľadu o demografickej štruktúre spoločnosti. Počet sebadeklarovaných slovenských Maďarov sa oproti cenzu z r. 2011 znížil na 422 000, čo je možné pripísať rovnako nízkej pôrodnosti ako pri etnických Slovákoch, ale aj množstvu Maďarov zo Slovenska, ktorí za prácou alebo štúdiom odchádzajú k južným susedom a často sa tam usadzujú. Baštami občanov maďarskej národnosti v SR sú (ako inak) Nitriansky a Trnavský kraj.

Česi zo Slovenska miznú už od r. 1992/3, dnes ich tu ostalo 29 000. Žijúc zväčša v zmiešaných česko-slovenských manželstvách. Záhadou je rómska populácia (67 000), hoci nezávislé odhady ich počtov sú niekoľkonásobne vyššie.

Suma sumárum, základné výsledky sčítania obyvateľstva sa možno ešte zmenia v detailoch, ale to nijako neovplyvní fakt, že Slovensko ostalo bezvýznamnou stagnačnou krajinou a na tom nič nezmení členstvo v EÚ a v iných svetových či regionálnych organizáciách ani športové úspechy Petra Sagana alebo Petry Vlhovej.

Autor je bezpečnostný analytik.