Čo s drogami? Svet s postojom k nim experimentuje

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

„Kedysi“ to bolo jednoduché. Používanie omamných látok bolo považované za jeden z predpokladov úspechu pri vedení vojen. S alkoholom v krvi bojová scéna strácala svoje brutálne kontúry, vojak sa oslobodzoval od strachu, ľahšie čelil revu, nebál sa smrti.

Výboje a zdary Alexandrovych alebo Caesarovych vojakov si bez nadopovania vínom dokážeme predstaviť rovnako málo ako sovietskych pešiakov v prvej línii bez prídelu vodky pred útokom.

Vedenie vojen sa medzitým zmenilo a počítačová obsluha raketometov alebo dronov obsluhou „líznutou“ whisky do efektivity výsledku nezapadá. Navyše, omamná scéna sa presunula do civilnej sféry a alkohol sa dostal na druhé miesto ďaleko za opiáty.

Kde sa drogy berú a kde neberú na ľahkú váhu

Nájdeme krajiny, kde je samotná konzumácia drog zakázaná a trestná, ešte prísnejšie sa posudzuje obchod s nimi alebo ich pašovanie. Nie je málo európskych – aj slovenských – turistov, ktorí skončili v rigoróznych ázijských štátoch za mrežami, pretože pri nich našli drogy. Mnohí z nich v tom možno skutočne boli nevinne. Už preto sa vás na letiskách tak často vypytujú, či ste vašu batožinu nespustili z očí.

Legislatíva v západnom svete sa radikálne odlišuje od krajiny ku krajine, v USA potom štát od štátu. Tradične sa v Európe ako veľmi priaznivá krajina pre užívateľov mäkkých drog hodnotí Nizozemsko, ale aj iné krajiny ako Británia alebo Nemecko pristupujú k drogám liberálne. Často ich za rôznych podmienok legalizujú, poprípade aspoň dekriminalizujú, čo ani v legislatíve, ani v praxi neznamená to isté.

Čo hovoria zástancovia legalizácie

Zníži sa zločinnosť už preto, že obchod s drogami patrí k najhlavnejším kriminálnym deliktom.
Zvýši sa kvalita obchodovaných drog, keďže tie budú pod štátnou lekárskou kontrolou. Klesne počet úmrtí zavinených riedenými a inak pančovanými drogami. Nie je isté, či sa zvýši užívanie doteraz nelegálnych drog, ale určite klesne objem konzumu tých legálnych, t. j. alkoholu a cigariet. A ekonomický argument – vzrastú príjmy z výberu daní.

Čo na to odporcovia legalizácie

Nepriaznivci liberálneho prístupu k drogám nesúhlasia s tvrdením, že určité drogy nie sú návykové. To sa vraj nesprávne hovorí o konope, samotnej marihuane, LSD a rôznych druhoch amfetamínov a iných halucinogénov, ako sú „diskotékové tanečné drogy“ známe ako extáza.

Samozrejme, protivníci patria k politickým konzervatívcom a navrhujú počkať, kým sa užívanie lekársky „čistých“ drog neosvedčí po dlhodobom užívaní. Okrem toho, spoliehať sa na lekárske povolenie formou predpísania receptu je smiešne, lekári sa bežne dajú kúpiť. Mimochodom, viete sa napr. na Slovensku spoľahnúť na morálnu bezúhonnosť lekárov, ktorí už roky permanentne búchajú do stola a požadujú viac a viac peňazí? Aj tí, ktorí len predpisujú paralen? A teda na ich imúnnosť voči úplatkom?

Legislatívne revolúcie zatiaľ vyzerajú pozitívne

Na počudovanie, najradikálnejší krok v Európe urobili nie v Holandsku, ale v Portugalsku. Tam už v roku 2001 prijali zákon, ktorý dekriminalizoval držanie nielen konope alebo extázy, ale dokonca aj takého heroínu.

Portugalské štatistiky tvrdia, že konzumácia drog sa znížila, v prípade mladých ľudí medzi 15 – 24 rokmi dokonca radikálne. Len v priebehu prvého desaťročia po odhlasovaní zákona kleslo užívanie marihuany v tejto skupine na 3, 4 % z vtedajších 5 %. Konzumácia heroínu z vtedajších 5 % na takmer 0, 00 %. O metóde výskumu štatistické úrady neinformujú, škoda.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik