NAKU za vlády Smeru riadili Nitrania dosadení bez riadnych výberových konaní. Ako vlastne fungovala?

Ilustračná snímka. Na snímke príslušník Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) FOTO TASR - Lukáš Grinaj

Ak sa pozrieme detailnejšie na problém daňových podvodov a karuselov, pri prvej vláde R. Fica a strany Smer nájdeme v programovom vyhlásení vlády časť, ktorá sa venuje efektívnemu výberu daní a boju proti daňovým únikom. Aby to neostalo iba ako fráza, predstavitelia Smer-u sa týmito vyhláseniam prezentovali aj na svojich brífingoch. O to viac, že Smer mal všetky ministerstvá, a teda aj zodpovednosť za všetkých nominantov vo Finančnej správe SR a na daňových úradoch bola na pleciach vládnucej strany. Pritom treba pripomenúť, že mali svojho generálneho prokurátora , ministra vnútra, ale aj policajného prezidenta.

V roku 2013, kedy vznikla NAKA zlúčením Úradu boja proti korupcii s Úradom boja proti organizovanej kriminalite, bol policajným prezidentom PaedDr. Tibor Gašpar. Vláda odôvodňovala vznik NAKA ako potrebu boja proti daňovým podvodom, priamo ju označovala slovom „daňová kobra“, alebo „kladivo na DPH“, konkrétne sa jednalo o Národnú jednotku finančnej polície NAKA PPZ. Už vtedy sa vedelo, že ku zlúčeniu oboch úradov bolo pristúpené hlavne kvôli tomu, aby novovzniknutý útvar NAKA mohol pri štatistických meraniach, ktorými sa vedenie polície pýšilo, spojiť takzvané čísla písomností oboch úradov pod jeden úrad NAKA, čím sa mohlo formálne argumentovať zefektívnenie činnosti. Opakom bola však pravda, pretože pri podrobnej analýze bol zistený pokles objasnených prípadov, priamej aj nepriamej korupcie, takisto aj daňových vecí. Neotvárali sa nové prípady daňových trestných činov, ale doťahovali sa staré veci tzv. ležiaky, pomníky. Problémom bola aj vecná príslušnosť v rámci jednotiek NAKA, hlavne kvôli existencii tzv. systému NAKATOK. Daňový podvod, ktorý bolo treba “zamiesť pod koberec” si stiahla cez výberovú právomoc Finančná spravodajská jednotka NAKA, a to z ktorejkoľvek súčasti PZ, či z kraja, alebo z okresu.

NAKA
Ilustračná snímka. Na snímke príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) FOTO TASR – Jakub Kotian

NAKA mala celoslovenskú pôsobnosť. Každý poznatok od informátora alebo od osoby pracujúcej v prospech PZ bol v tomto systéme sledovaný, podliehal schváleniu vedúcich pracovníkov. NAKA vznikla za účelom, aby boli preťaté regionálne väzby pri stíhaní karuselov, niečo na spôsob federálnej FBI. Tu je možné konštatovať, že do vedenia NAKA boli dosadení ľudia z tzv. „Gašparovej skupiny“. Celú NAKU riadili Nitrania, a to s vedomím ministra vnútra, ktorý bol nominantom Smeru. Boli vymenovaní bez riadnych výberových konaní s možnosťou personálne obsadiť podriadené útvary. Pri stíhaní karuselových podvodov je v zmysle trestného poriadku vykonávaný dozor prokuratúry, kde bol vo vedení spolužiak R. Fica a jeho námestník Peter Šufliarsky ako riaditeľ osobitného odboru GP. Vo vedení Inšpekcie MV SR bol Milan Lučanský, ktorý sa dostal do najvyššej funkcie ako generálny riaditeľ SKIS MV SR z civilu, na takýto návrat do PZ bol potrebný podpis ministra vnútra. V tom čase (počnúc rokom 2013) bolo cítiť, že nie je záujem stíhať daňových podvodníkov. Dôvod bol jednoduchý: takpovediac nebolo koho zatýkať, keď všade boli „naši“ – teda nominanti Smeru-u. Smer priamo ovládal mocenské zložky a je preto aj zodpovedný za fungovanie tzv. karuselov pri obchodovaní v reťazcoch na Slovensku ako aj v zahraničí. A bolo to práve v roku
2013, keď Európska komisia skonštatovala dieru v rozpočte pri výbere daní vo výške 2,5 miliardy eur.
A práve tu vznikol karuselový podvod v réžii špičiek Smer-u, ktorý pripravil Slovenskú republiku
o takmer 75 miliónov eur.

Tibor Gašpar
Na snímke exprezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar FOTO TASR – Jakub Kotian

Prípad je známy kvôli podnikateľovi Milanovi Chovancovi z východného Slovenska. Vyšetrovateľ, ktorý prípad viedol, bol nútený pod tlakom okolností odísť z PZ, v minulosti som s ním pracoval na jednom odbore Východ a osobne som ho poznal. Sám poskytol verejnosti niektoré detaily. Ani dnes, ani vtedy nikto z oficiálnych predstaviteľov strany Smer, ani z ich nominantov v štátnej správe nevyvrátil podozrenia pri tunelovaní a z daňových podvodov. Kauzu vyšetruje medzinárodný tím, pretože trestná činnosť sa týkala aj susedných krajín. V celom prípade sú spomínaní vrcholoví predstavitelia Smeru a jeho nominanti v štruktúrach daňových úradov. Smer odvtedy nikdy tieto podozrenia nevyvrátil a v dnešnej dobe je vidno, ako sa v tých časoch riadili procesy na polícii, či už spomínaným Tiborom Gašparom, šéfom Finančnej polície Slobodníkom. Potom Mariánom Kočnerom cez svoje kontakty na prokuratúre SR, na NAKA (Jombík a Barochovský).