Zmätky a nejasnosti okolo Paktu o migrácii a azyle hneď po nadobudnutí účinnosti

V polovici júna 2026 vstúpil v EÚ do platnosti nový pakt o migrácii a azyle. Má prinútiť členské štáty, aby si rovnomernejšie rozdelili prijímanie migrantov a náklady s tým spojené. Od podania návrhu prebiehali búrlivé diskusie, v Európskom parlamente sa po jeho prijatí v r. 2024 kričalo a pískalo.

Tak ho prinajmenšom na svojej webovej stránke po dlhom pripomienkovaní predstavuje Európska komisia, ktorá návrh podala už v roku 2020. Schválil ho Európsky parlament a zelenú mu nakoniec dala aj Európska rada, ktorá záverečnú verziu tiež zavesila na svoju webovú stránku.

Pakt zahŕňa päť hlavných legislatívnych pilierov, ktoré sú však veľmi sporné a je otázne, ako sa budú implementovať. Prvým je prísnejšie preverovanie na hraniciach EÚ, to znamená dôkladnejší “skríning”. Druhým je zhromažďovanie biometrických údajov, má byť “modernizované”. Tretím je zrýchlené azylové konanie, ktoré má takpovediac rýchlo oddeliť zrno od pliev. Štvrtým a najviac diskutovaným pilierom je tzv. mechanizmus solidarity. Dôležité je, že nový pakt ruší povinné kvóty, ktoré v minulosti narazili na odpor najmä v nových členských krajinách zo strednej Európy. Kvóty nový pakt nahradil nie príliš jasným princípom “flexibilnej solidarity”. Piaty pilier sa zdá byť jednoduchý, volá sa “krízové riadenie” pri nečakaných udalostiach, napr. náhleho masového prílevu migrantov.

Chvála a kritika tohto nového balíka nariadení a politík

Napriek tomu, že pakt schválila Rada, t. j. všetky štáty, po jeho vstúpení do platnosti v júni sa opäť rozpútali zúrivé diskusie, ktoré inak prebiehali už roky predtým. V samotnom Európskom parlamente návrh prešiel len tesnou väčšinou a radikálni odporcovia skandovali “nech ostanú doma”! Komisia, ktorá bude dohliadať nad plnením jednotlivých pilierov, pakt vychvaľuje, podobne ako napr. grécky premiér, pretože očakáva, že nové nariadenia Grécku – v podstate nárazníkovej zóne – pomôže riešiť nápor migrantov spravodlivejšie.

Kritici novej legislatívy používajú osvedčený arzenál argumentov: pakt nebráni ilegálnej migrácii; podkopáva národnú suverenitu; nerieši návratovú politiku… Kritika prichádza tradične od stredoeurópskych štátov, inak v EÚ z pravicového aj ľavicového spektra. Ku kritikom patrilo od počiatku Poľsko a Maďarsko kvôli povinnosti prijímať migrantov. Maďarsko možno svoj postoj upraví po zmene vlády, v každom prípade P. Magyar nebude tak negativistický ako V. Orbán, ktorý vyhlásil, že „Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu“. Súčasný český premiér A. Babiš, vtedy v opozícii, označil schválenie paktu vládou P. Fialu za „najväčšiu zradu ČR v moderných dejinách“. Šalamúnsky sa k problému postavilo Slovensko. Ministerstvo vnútra SR na svojej webovej stránke pakt víta s poznámkou, že neustupuje od kritiky viacerých legislatívnych aspektov paktu, ale Slovensko bude naďalej plniť svoje záväzky vyplývajúce z európskej legislatívy.

V iných krajinách sa do paktu strieľa sprava aj zľava. Ľavicoví politici a aktivisti tvrdia, že ohrozuje ľudské práva žiadateľov o azyl, Amnesty International ho nazýva „krutým systémom“. Radikálna francúzska pravicová politička M. Le Penová už dlho pred nadobudnutím jeho účinnosti tvrdila, že ide o „samovraždu Európy“ a nová prisťahovalecká politika privedie do Európy 60 – 70 miliónov ďalších migrantov. A požaduje vo Francúzsku ústavné referendum!

Čo čaká „neplničov“?

Nikto presne nevie, čo čaká tých, ktorí nové nariadenia nebudú rešpektovať. Komisár EÚ pre migráciu pohrozil „tvrdými postihmi“, ale akými? EÚ už dávnejšie avízovala sankcionovaním nespolupracujúcich krajín pokutou 21 000 eur za každého odmietnutého migranta, ale to bol a je absurdný trest, ktorý by každý „naposlušný“ členský štát prišiel prinajmenšom na stamiliony, v dlhšom časovom horizonte dokonca na miliardy. A to si EÚ špecificky k tak dôležitému členovi ako Poľsko nemôže dovoliť.

Autor je bezpečnostný analytik.

288