Prezidentovi Putinovi svet nasadil psiu hlavu a to právom. Stelesňuje v Európe tie najzvrátenejšie pudy tvora homo politicus. Nikto však nevie, či udalosti v Gruzínsku, Kazachstane alebo teraz na Ukrajine sám inicioval, alebo sa do nej nechal vtiahnuť ešte ozajstnejšími jastrabmi vo svojej blízkosti.
Do politickej analytiky sa nečakane vrátila disciplína, kedysi zvaná kremlológia, ktorá v minulosti dominovala monitorovaniu mocenských pomerov v Sovietskom zväze. Z mojich obľúbených autorov ako Richard Pipes, Robert Conquest alebo Hugh Seton-Watson sa stali klasici. Mimochodom, ich predchodcom na poli rusológie a sovietológie bol istý Tomáš Garrigue Masaryk.
Čo sa od prezidenta očakávalo a čo nie
Putinov prejav 9. mája, keď si Rusko pripomína víťazstvo nad „fašizmom“ (ibaže ide o vedomé zavádzanie, nebol to fašizmus, ale nacizmus), bol relatívne stereotypný a nezáživný. Popri tradičnej vate o triumfe ZSSR nad „fašizmom“ sa prezident nemal čím pochváliť. Neohlásil všeobecnú mobilizáciu, ako niektorí očakávali, ale ani ukončenie vojenskej operácie na Ukrajine s víťazným podtónom zjavujúcim národu, že „dosiahli sme, čo sme potrebovali“, môžete sa kľudne odobrať do perín.
Putin do svojho (čítaného) prejavu k pracujúcim, tým aj k „urbi et orbi“, zasadil dve silné ťažiská, ktoré už stoja za povšimnutie. To prvé spočívalo v oprašovaní nacistického naratívu, ktorým operoval Hitler. Putin iba nahradil názov Nemecko Ruskom. Rusku sa ubližuje, Západ Rusko ponižuje, Západ, najmä NATO, chcú Rusko zničiť, útok na Rusko bol už hotovou vecou, ale Rusko na Ukrajine zasiahlo v hodine dvanástej. Preventívnym úderom tak zmarilo hanebný západný komplot a vytrelo tak nepriateľom fúzy. Rusi sú teraz vďaka nemu v bezpečí. Inak v ruštine sa Rus povie russkij, pre obyvateľa Ruska neruskej etnicity sa dá použiť termín rossijanin.
Druhé ťažisko prejavu bolo naozaj ťaživé, obsahovalo nukleárny komponent. Ruský vodca sa dotkol, len tak nenápadne, možnosti použitia jadrových zbraní. Nereval síce do mikrofónu ako kedysi Goebbles ( „Tak vy chcete totálnu vojnu? Budete ju mať!“), ale bolo to prvýkrát, čo sa principál Kremľa takto verejne vyjadril. Kremlológ by dospel k záveru, že s Ruskom to začína byť skutočne zlé, keď sa uchyľuje k takému blufu a oznamuje západnému svetu, že ak nenechá Ukrajinu Moskve napospas, bude to ľutovať.
Prezidentovo dvoranstvo na špinavú prácu
Na blízkosti k Putinovi sa priživuje množstvo konzumentov a poskokov, ktorí využívajú priazeň tohto kolosálneho zbohatlíka a zrejme jedného z najbohatších ľudí na svete. Úplne zadarmo to však nie je, podmienkou je odvedenie špinavej práce pre šéfa. Jedným z najznámejších je Dmitrij Rogozin, generálny riaditeľ Ruskej kozmickej agentúry Roskosmos, ktorý vošiel do dejín modernej postkomunistickej expanzie Ruska po anexii Krymu v roku 2014. Vtedy sa ocitol na sankčnom zozname a zakázali mu vstup do EÚ a USA. Reagoval na to výrokom, že „tanky nepotrebujú víza“.
Svoje halucinácie potom zverejnil na svojom účte a tvrdil, že „jadrová vojna by vyústila v rozhodné víťazstvo Ruska“. Rusko by vraj hravo dokázalo zničiť krajiny NATO (teda aj Slovensko). Zaujímavé. Tento dvoran asi trpí predstavou, že krajín susediacich s NATO by sa nukleárna spúšť dotkla asi tak málo, ako prasací mor svíň v susednom koterci jednej ošipárne. Inou perlou, ktorou Rogozin obohatil svoje meditácie, je tvrdenie, že „zničíme krajiny NATO v priebehu jednej polhodiny“. Vie však byť aj skromný a humanisticko-útlocitný, keď alternatívne pripúšťa, že „nukleárne údery by zmenili podmienky na našej Zemi“ a dumá ďalej: „Preto budeme musieť nášho nepriateľa, ktorý je ekonomicky silnejší, poraziť konvenčnými prostriedkami“. Neochvejne však verí v zdarný koniec: „Úspech bude možný vďaka pevnej spolupráci obyvateľstva, štátneho a vojenského priemyslu,“ hĺba ďalej.
Prezidentovi Putinovi sa vytýka, že je odtrhnutý od reality, ale ak berie rozumy od vizionárov typu Rogozina, každý uzná, že také podsúvanie neprávd západnými novinármi dokazuje len ďalšie ponižovanie Ruska – russkich i rossijan.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik