Pomoc Ukrajine. Mnohí v EÚ sa proti nej búria, pritom suverénne najvyššiu pomoc poskytujú severania

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay/geralt

Nejde tu o celkový objem priamej vojenskej alebo inej pomoci tej či onej krajiny v miliónoch, ale o výdavky krajiny per capita, teda o to, koľko peňazí jeden každý obyvateľ daného štátu poskytuje Ukrajine na obranu. Každá krajina čerpá z najrôznejších zdrojov, aby kompenzovala čisté straty v domácej ekonomike.

Nórsko odčerpáva z miliárd plynúcich z exportu ropy a plynu, Dánsko sa „obetovalo“ inak: zrušilo v prospech pomoci jeden nepracovný štátny sviatok, čím ušetrilo. Zdanie klame a hoci napr. Nemecko figuruje ako krajina s najvyššou finančnou podporou Ukrajincov v EÚ, Dánsko ho v podpore na osobu prevyšuje niekoľkonásobne, podobne ako Nórsko. Veľmi nezaostáva ani Švédsko. Kielsky inštitút svetového hospodárstva (Kiel Institut für Weltwirtschaft) mal pri zostavovaní rebríčka pomoci Ukrajine zložitú úlohu, pretože musel kombinovať individuálnu finančnú hodnotu čisto vojenskej podpory, resp. dodávku zbraní, nepriamu vojenskú pomoc – duálny materiál -, financie určené k nákupu zbraní, humanitárnu pomoc a čiastky odvádzané do spoločného balíka EÚ na pomoc Ukrajine.

Podľa tohto prepočtu každý obyvateľ Nórska pomohol Ukrajine od 24. februára 2022 do septembra/októbra 2026 čiastkou 2050 eur, každému Dánovi to vyšlo na 1960 eur, Švéd prispel 1060 eurami. Fín sa tiež drží v popredí. Nemec za týchto necelých päť rokov minul 370 eur. Tieto numerá sa nedajú merať s výkonom ekonomiky, ktorý je v Nemecku vyšší ako v severských štátoch. Pomoc Nórska je navyše neľahko vyčísliteľná. Keď sa EÚ dostala s Ruskom do sporov o dodávky plynu a ukracovalo ruský energetický vplyv, Nórsko zaskočilo a stalo sa cez noc najväčším zásobovateľom Európy. Nebolo to zadarmo, ceny vystrelili nahor. Iba v rokoch 2022 a 2023 zarobilo Nórsko na exporte plynu cca 1, 3 bilióny nórskych korún, v prepočte 108 miliárd eur. Tak to aspoň uviedli nórski ekonómovia Håvard Halland und Knut Anton Mork, ich údaje publikoval rakúsky denník der Standard. Pomoc napredovala aj v rokoch 2023 – 2026, t. j. doteraz, a je v nezmenšenej miere naplánovaná aj na rok 2027 a potom výhľadovo až do roku 2030.

Nórsko pritom pomoc lacno nekamufluje ako „humanitárnu“, 70% podpory je vyjadrená v zbraniach alebo určená pre nákup tejto komodity. Nórsko Ukrajincom neposiela zmrazené ryby alebo severské ovocie, Rusi ich totiž napadli tiež zbraňami, nie rybami a hruškami. Nóri boli aktívny od samotného počiatku agresie, ešte predtým, než EÚ konečne pohla zadkom.

Dánsko je iný prípad

Na ziskoch z vývozu surovín Dánske kráľovstvo veľmi nezarobí, našlo si iný zdroj, a síce zrušenie štátneho sviatku „Store Bededag“, čo je veľký modlitebný deň, ktorý dánska vláda „degradovala“ na obyčajný pracovný deň. Tento sviatok v Dánsku  zaviedli v roku 1686 a je súčasťou dánskej historickej identity. Napriek tomu ho parlament zrušil v pomere hlasov 95 : 68, aby Dánsko mohlo uhradiť zvýšené vojenské náklady. V rozmedzí 2022 – 2028 je podľa Ministerstva obrany Dánska vyčlenená pre Ukrajinu čiastka 70 miliárd dánskych korún, v prepočte asi 9, 4 miliárd eur. To Dánsko plánuje aj pod paľbou „bojovníkov za mier“ (t. j. Ukrajinci kapitulujte, my chceme už mať pokoj!) argumentujúcich kyjevskou korupciou a napriek prieskumom verejnej mienky, podľa ktorých bolo sedem z desiatich Dánov proti zrušeniu veľkého modlitebného dňa. Ale nie každá vláda musí poslušne reagovať na nálady davov. Takému prístupu už dávno prischol názov populizmus.

Porovnanie vojenskej pomoci Ukrajine podľa krajín

Pre oficiálnu vládnu politiku Slovenska také porovnanie nevyznieva radostne. Ukrajinci sa majú nechať ďalej zabíjať alebo prijmú kapituláciu a vzdať sa nezávislosti, nechať svoje unesené deti v Rusku, opäť nechať ponížiť rodný jazyk na úroveň dialektu, zabudnúť, že sú národ a nechať sa zneuctiť postavením občanov druhej kategórie. Zatiaľ. Kým im tú opovážlivú a debilnú „ukrajinskosť“ nevymlátia z hlavy.

Popri Nórsku a Dánsku sa v popredí pomoci nachádza Švédsko. To sa dve storočia držalo bokom od vojenských paktov, ale ruský útok na Ukrajinu v r. 2022 ich prebudil ako šípkovú Ruženku. Od marca 2024 je Švédsko členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, ktorú Putin označuje za agresívny spolok. Nuž, a odvtedy sa zvyšujú aj agresívne švédske príspevky na ukrajinskú obranu. Pre roky 2026 a 2027 je pre ňu rezervovaných vždy 40 miliárd švédskych korún, t. j. 3, 7 miliárd eur vojenskej pomoci na každý rok. K tomu treba prirátať cca 10 miliárd korún na civilnú pomoc. Tieto sumy sú výsledkom rokovania vlády s „pravicovým krídlom švédskej ľavice“. 

Čo tieto tri krajiny spája?

Nie je to až také zložité:

Blízkosť k Rusku: Nórsko vysoko na severe hraničí s Ruskou federáciou, pričom Dánsko a Švédsko majú Rusko cez Baltické more čo by kameňom dohodil. Na obnovu ruskej ríše sa tak severania pozerajú inak ako obyvatelia Cypru, Malty alebo Portugalska. Dánsko a Nórsko majú naviac priamu skúsenosť s rozpínavosťou Tretej ríše. 

Plánovanie: Pomoc je zakomponovaná do viacročných programov a nemusí sa o nej opätovne rokovať pri vyjednávaní o novom rozpočte.

Konsenzus v politickom spektre: vo všetkých troch parlamentoch sa na výdavkoch určených pre Kyjev zhodnú vláda aj podstatná časť opozície.

Treba pripomenúť, že do tejto pomoci, ktorú vypočítal Kielsky inštitút svetového hospodárstva, nie sú zahrnuté náklady na ukrajinských utečencov, tie sú uvádzané oddelene. Neviem, či sa majú severania brať ako vzor, ale neškodí vžiť sa do ich preventívneho rozpoloženia. Nekecajú o mieri, niečo preňho aj robia.