Nelichotivý rebríček slovenských miest: Kto je kráľom dlžníkov a komu sa darí lepšie hospodáriť?

Slovenské mestá a obce čelia v posledných rokoch obrovským finančným výzvam. Inflácia, energetická kríza a vládne balíčky poriadne prevetrali ich pokladnice. Najnovšia analýza inštitútu INEKO, ktorá čerpá z údajov portálu hospodarenieobci.sk, odhalila, ktoré mestá majú nôž na krku a kde sa, naopak, hospodári zodpovedne.

Finančné zdravie samospráv sa posudzuje na stupnici od 0 do 6, pričom hodnotenie nad 5 bodov sa považuje za „výborné“. Priemerné finančné zdravie slovenských miest aktuálne dosahuje hodnotu 4,34, čo predstavuje mierny pokles oproti minulosti.

Najväčšiu pozornosť v rebríčku dlžníkov už tradične púta Myjava, ktorá dlhodobo bojuje s vysokým zadlžením. Avšak pri pohľade na krajské mestá a špecifické finančné ukazovatele sa do popredia dostáva východné Slovensko.

Absolútnym „kráľom“ v objeme dlhu v pomere k bežným príjmom je však mesto Bratislava, no v kategórii miest so zákonným limitom dlhu (nad 60 %) sa pozornosť sústreďuje na iných hráčov. Podľa aktuálnych rebríčkov patria medzi najzadlženejšie mestá tieto samosprávy:

Myjava – dlhodobo vykazuje najvyššiu mieru celkového dlhu.
Bratislava – hlavné mesto ťahá vysoký investičný dlh, hoci jeho schopnosť splácať je vďaka silným príjmom stabilná.
Prešov – metropola Šariša sa taktiež ocitla v nelichotivej časti tabuľky kvôli úverovému zaťaženiu.

Top 5 najzadlženejších miest (podľa podielu dlhu k príjmom):

Myjava
Veľký Krtíš
Bratislava
Púchov
Prešov

Na opačnej strane barikády stoja mestá, ktoré by mohli ísť príkladom. Najlepšie finančné zdravie vykazujú mestá, ktoré dokážu tvoriť prebytky a držia svoje dlhy na minimálnej úrovni.

Medzi najlepšie hospodáriace mestá Slovenska patria Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom či Tvrdošín. Tieto samosprávy si dlhodobo udržiavajú hodnotenie finančného zdravia blízko maximálnej hranice 6,0.

Kostol v Novom Meste nad Váhom. Zdroj FOTO: wikipedia

Čo hovoria zákonné limity?

Slovenská legislatíva hovorí jasne: ak celkový dlh mesta prekročí 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, samospráva sa dostáva do rizikovej zóny a hrozia jej sankcie od ministerstva financií.

Zaujímavosťou je, že kým mestá sa snažia držať nad vodou, mnohé malé obce majú dlh nulový. Naopak, mestá sú často nútené brať si úvery na veľké investičné projekty, ako sú opravy ciest, výstavba nájomných bytov či modernizácia škôl, čo ich v rebríčkoch zadlženosti posúva vyššie.

Sme v kríze?

Hoci zadlženosť niektorých miest stúpa, celková kondícia slovenských samospráv zatiaľ nie je kritická. Odborníci z inštitútu INEKO však varujú, že kombinácia klesajúcich príjmov z podielových daní a zvyšujúcich sa nákladov môže v najbližších rokoch donútiť aj doteraz „zdravé“ mestá siahnuť po rizikovejších úveroch.