V mladosti prekonal mŕtvicu a prestal rozprávať. Mužovi vedci splnili sen, jeho mozgové vlny previedli na vety

V súčasnosti majú ľudia, ktorí kvôli paralýze nemôžu hovoriť alebo písať, veľmi obmedzené možnosti komunikácie. Ilustračná snímka. FOTO TASR - Michal Svítok

Vedcom sa po prvýkrát podarilo previesť na slová a vety mozgové vlny ochrnutého muža, ktorý nemôže rozprávať. Dokázali ich tiež zobraziť na obrazovke počítača, čím umožnili mužovi komunikovať s okolím iba vďaka jeho mozgovej aktivite. 

Vyplýva to zo štúdie zverejnenej minulý týždeň vo vedeckom časopise New England Journal of Medicine. Informáciu priniesol The Guardian, podľa ktorého vedci využili mozgové vlny paralyzovaného muža, ktorý nie je schopný rozprávať a to, čo mal v úmysle povedať, zaznamenali na obrazovku počítača.

Výskum bude prebiehať ešte roky, ale štúdia, ktorá bola zverejnená minulý týždeň, predstavuje významný krok k obnoveniu prirodzenejšej komunikácie s ľuďmi, ktorí nemôžu rozprávať kvôli vážnemu zraneniu alebo chorobe.

“Väčšina z nás považuje za samozrejmosť to, ako ľahko komunikujeme pomocou reči,” povedal doktor Edward Chang, neurochirurg na Kalifornskej univerzite v San Franciscu, ktorý viedol túto štúdiu. „Je vzrušujúce si myslieť, že sme na samom začiatku novej kapitoly, nového odboru, ktorý má uľahčiť komunikáciu pacientom, ktorí túto schopnosť stratili. “

Obmedzené možnosti komunikácie

V súčasnosti majú ľudia, ktorí kvôli paralýze nemôžu hovoriť alebo písať, veľmi obmedzené možnosti komunikácie. Napríklad muž, ktorý sa zapojil do výskumu, používa ukazovadlo pripevnené k bejzbalovej čiapke. To mu umožňuje pohybovať sa hlavou, aby sa dotkol slov alebo písmen na obrazovke. Ostatné zariadenia môžu snímať pohyby očí pacientov. Je to však frustrujúco pomalé a obmedzené nahradenie reči.

FOTO Barbara Ries/AP

V posledných rokoch výskumy s protetikou ovládanou mysľou umožnili ochrnutým ľuďom podať si ruku alebo sa napiť pomocou robotickej ruky – pričom si predstavujú pohyb a tieto mozgové signály sa prenášajú cez počítač do umelej končatiny. Changov tím staval na týchto poznatkoch a vyvinul neuroprotetiku reči. Tá je založená na zariadení, ktoré dekóduje mozgové vlny. Tie bežne riadia hlasový trakt, drobné pohyby svalov pier, čeľuste, jazyka a hrtana, ktoré sa podieľajú na každej spoluhláske a samohláske.

Muž, ktorý sa dobrovoľne prihlásil zariadenie otestovať, má cez 30 rokov. Pred pätnástimi rokmi utrpel mozgovú mŕtvicu, ktorá spôsobila rozsiahle ochrnutie a pripravila ho o reč. Vedci mu implantovali elektródy na povrch mozgu nad oblasť ovládajúcu reč. Keď sa pokúsil povedať bežné slová ako „voda“ alebo „dobré“, počítač následne analyzoval vzorce, až sa nakoniec naučil rozlišovať medzi 50 slovami, ktoré by mohli vygenerovať viac ako 1 000 viet.

Po tom, ako sa muž pokúsi vysloviť slovo, trvá asi tri až štyri sekundy, kým sa slovo objaví na obrazovke, uviedol hlavný autor štúdie David Moses, inžinier v Changovom laboratóriu. Zatiaľ ide o veľmi pomalé rozprávanie, no aj to je veľkým úspechom.

Ide o prelomovú vec

V sprievodnom úvodníku označili harvardskí neurológovia Leigh Hochberg a Sydney Cash tento výskum za “priekopnícky“. Navrhli aj vylepšenia, ale povedali, že ak sa táto technológia vyvinie, môže priniesť ovocie ľuďom so zraneniami, mozgovými príhodami alebo chorobami, ako je Lou Gehrigova choroba (degeneratívne ochorenie nervových buniek v mozgu a mieche).

Changovo laboratórium strávilo roky mapovaním mozgovej aktivity, ktorá vedie k rozprávaniu. Najskôr vedci dočasne vložili elektródy do mozgu dobrovoľníkov podrobujúcich sa chirurgickému zákroku kvôli epilepsii. Tak, aby to zodpovedalo mozgovej činnosti u hovorených slov. Až potom nastal čas vyskúšať experiment s niekým, kto naozaj nedokázal hovoriť.

Vedcov ešte čakajú ďalšie kroky, je potrebné vylepšiť rýchlosť, presnosť a veľkosť slovnej zásoby prístroja a možno jedného dňa umožní používateľom komunikovať pomocou hlasu generovaného počítačom, a nie textom na obrazovke.