Dnes má meniny: Valér
Rozchod, nevera, nevypovedaný hnev či pocit krivdy. Zranenia, ktoré v našom živote môžu spôsobiť množstvo problémov. Ak sa na nich nepracuje, môžu sa prehlbovať a spôsobiť u človeka deštruktívny domino efekt. S terapeutkou Tatianou Jelinek, ktorá sa roky zaoberá čínskou medicínou, sme sa preto porozprávali, ako spracovať a odhaliť svoje zranenia.
Tatiana, čomu sa venujete?
Venujem sa roky čínskej medicíne a vždy som sa zaoberala duchovnými témami. Už ako dieťa si pamätám minule životy, ako päťročná som sa spájala s vesmírom a riešila tému posmrtného života. Život ma odklonil od cesty businessu vo finančnej sfére, ktorý som vyštudovala k štúdiu čínskej medicíny, a to je celé veľmi úzko spojené s duchovnom a s psychológiou človeka. Vždy som k sebe priťahovala ľudí, ktorí sa mi prišli vyrozprávať a aj keď som niekedy nemusela veľa hovoriť, odchádzali s pocitom vypočutia a ľahkosti. Na základe určitých životných skúseností ma to stále viac a viac ťahá k pomoci ľudom v ich životných situáciách.
Založili ste skupinu Ženské kruhy, o čo ide?
Áno, vytvorili sme s kamarátkou skupinu – Ženské kruhy na Slovensku a v tomto chcem pracovať a pokračovať ďalej. Ženské kruhy sú terapeutické stretnutia žien, na ktorých si zdieľajú svoje problémy, pocity, emócie, názory a častokrát už len svojou prítomnosťou liečia svoje zranenia a bloky. Ženské kruhy sú na Slovensku pomerne “neznáme”, ja si však nesiem veľa skúseností z Dubaja, kde som žila 12 rokov.
Ako by sme mohli zadefinovať slovo zranenie? Čo to tie zranenia vlastne sú?
Čo sú to zranenia je veľmi krásna a komplexná otázka. Život každého z nás nám prináša množstvo pozitívnych aj negatívnych situácií, niektoré z toho sa nám javia dokonca ako životné lekcie. Emočné zranenie z tých negatívnych, niekedy sa to nazýva aj trauma, je vlastne akoby negatívna skúsenosť alebo komplex skúseností, ktoré spôsobujú bolesť na hlbokej psychologickej úrovni. Zranenie je pretrvávajúca bolesť, často spojená s nejakou situáciou alebo človekom, ktorému sme hlboko dôverovali. Častokrát bývajú spojené so životnou výzvou, niečo zásadné zmeniť a prichádzajú úplne ako blesk z jasného neba. Tým, že sú neočakávané a človek sa na ne nevie alebo nemá čas emočne pripraviť, spôsobujú dlhú pretrvávajúcu bolesť. Traumy spôsobujú zmeny v charaktere človeka, často na dlhodobej úrovni a tieto zranenia sa často menia v bloky, ktoré ľudom bránia posunúť sa z prežívania minulosti do prítomnosti. Ak sa na tom nepracuje, môžu sa prehlbovať a spôsobiť u človeka deštruktívny domino efekt. Ak si človek nevie pomôcť sám, čo je vo veľkej väčšine prípadov, pomáha tam vonkajší faktor, odborník, psychológ, terapeut, spirituálny vodca, v jednoduchších prípadoch priateľ, ktorý vypočuje.
Odkiaľ zranenia pochádzajú a ako sa tvoria?
Ľudia sú produkty ich minulosti a je veľmi dôležité nezatvárať pred ňou oči. Práve naopak, pracovať na tom, aby zranenia a bloky boli uvoľnené a spracované. Na každé zranenie existuje liek v podobe rozličných terapií. Je veľmi dôležité si vybrať tú správnu alebo nájsť toho správneho “sprievodcu” a konzistentne s ním pracovať na rozpustení a preliečení daných zranení. Prvé zápisy zranení sa tvoria na duševnej úrovni už počas prenatálneho vývinu. Už v brušku maminky si plod zapisuje všetky informácie do svojho energetického poľa. Aj keď im nerozumie, ale všetky kódy ostávajú a ukladajú sa na úrovni podvedomia. Aj samotné tehotenstvo, dokonca s kým sa mamička stretáva, aké informácie počas tehotenstva dostáva, akú energiu prijíma z okolia, aké názory počúva, akú hudbu počúva, ako sa cíti a ako mamička reaguje, ovplyvňuje energetické pole vyvíjajúceho sa plodu. Už v tomto období sa tvoria prvé bloky.
Človek si pomyslí, že to znie úplne strašidelne a čo s tým? Ale toto všetko sa dá krásne rozpustiť pomocou špeciálnych regresných terapií, ktoré sa práve na bloky v prenatálnom období a po ňom špecializujú. Veľmi dôležité je spracovať aj samotný pôrod, ktorý môže byť pre mnohých ľudí veľmi traumatizujúci. Už len prvý dotyk s dieťatkom, často vedený lekárom v rukaviciach môže byť po teple a tme v mamičkinom brušku veľký šok. Zároveň celé obdobie detstva, a to najmä do šiesteho roku života dieťatka, je extrémne dôležité a častokrát plné prijímania názorov a spracovávania situácií, s ktorými sa dieťatko nevie vyrovnať. Môže to byť hádka rodičov, odchod jedného z rodičov na dlhé cesty, rozvod alebo len pokarhanie za pocikanie sa do postele, odmietanie objatia, neprítomnosť lásky a nehy a pochopenia na úrovni dieťaťa alebo šikana v škole. To všetko sú alebo môžu byt situácie, ktoré na duševnej úrovni vytvoria negatívnu až bolestivú skúsenosť a zapíšu sa do podvedomia človeka. Na základe týchto situácií si človek tvorí vzorce svojho správania a reakcií. Akonáhle sa mu vyvolá novou situáciou podobný pocit, dôjde k podvedomej aktivácii týchto zranení a človek jedná podľa poznaného vzorca. Tých situácií, ktoré spôsobujú zranenia, môže byt naozaj veľa a môžu byt úplne iné u každého jedinca. Najsilnejšie spúšťače majú ale korene v detstve, pretože tam, obzvlášť do 6 roka života, sa tvorí osobnosť človeka. Potom si to už len akoby utvrdíme a konáme podľa poznaných vzorcov. Samozrejme, osobnosť sa vyvíja ďalej, ale ten základ je do 6 rokov. Je to veľmi dôležité obdobie pre zdravý vývin. Niekedy môže byť dokonca spúšťačom bloku aj film alebo úsek vo filme, ktorý zanechá na podvedomí silné momentum. Preto je veľmi dôležité aj to, čo deti sledujú, ale nie je možné odkontrolovať každý ich krok a každú minútu. Každá duša sem na svet prichádza s nejakým zámerom a jej lekcie sú vlastne ňou vyvolená cesta.
Aké situácie najčastejšie vyvolávajú v našom vnútri zranenia?
Veľmi silnými zraneniami sú životné míľniky. Smrť milovaného človeka, nevera, nečakaný rozchod, strata práce, zažitie nejakého silného emocionálneho obdobia, povedzme teraz vojnová situácia na Ukrajine, to všetko sa zapíše do duše a môže sa v budúcnosti ukazovať ako strach. Veľká väčšina blokov, zranení sa neskôr prejavujú ako strachy. Niektoré z nich dokonca môžu byt generačne prenesené. Je to ako zápis na duši, na úrovni vedomia, ktoré nevieme pochopiť, ale na úrovni podvedomia tam sú a treba s nimi pracovať. Pred strachom sa človek nevie skryť, tak ako sa nevie skryť a utiecť pred samým sebou. Jediná cesta, ako s tým pracovať, je pozrieť sa strachu do očí. Rozanalyzovať ho, komunikovať ho, vypitvať ho a potom ho spracovávať.
Aké metódy sú vhodné pri spracovaní zranení?
Existujú rozličné metódy. Každý odborník si podľa danej situácie volí tú svoju, nie je nič lepšie, ale ani nič horšie. Pretože každý si pritiahneme takého “sprievodcu”, akého v danom čase na úrovni svojho vedomia potrebujeme. A cieľom je pochopiť odkiaľ tento strach, blok, zranenie pochádza, že nám niekedy aj nie je vlastné, že je nami len prijaté a zapísané do našej “pamäťovej karty” a už len to zvedomenie a popísanie strachu, bloku, zranenia pomáha jeho liečeniu a rozpúšťaniu.
Stačí na spracovanie zranenia poznanie okolností, pri ktorých vzniklo?
Na spracovanie zranení je veľmi dobré poznať okolnosti, ale nie je to vždy nutné, pretože prenatálny vývin si na vedomej úrovni nepamätáme. Môže to ale pomôcť prejsť a spracovať zranenia rýchlejšie, na to sa používajú techniky napájania sa na podvedomie a pochopenie, že zranenie, ktoré vzniklo ako zápis, sa nás v tom a tom období ani nemuselo týkať.
Vysvetlím: Mamička je tehotná, a číta v novinách o deťoch na Ukrajine, ktoré nemajú čo jesť a skrývajú sa v kríkoch pred bombardovaním. Plod túto informáciu prenesie na seba ako strach a zranenie z ohrozenia života a tento strach sa s ním nesie celý svoj život, pokým sa nerozhodne na tom vedome pracovať a nájsť koreň svojho strachu, zranenia, bloku. Môže sa to u neho prejavovať ako strach, že nebude mať nikdy dosť – či dosť zarobí, či budú mať dosť jedla, či doslova v tomto svete prežije. Zranenia v dospelosti typu smrť, rozvod, rozchod, násilie, psychické týranie, bankrot a tým strata finančnej istoty, sú situácie, na ktorých sa dá pracovať inak, lebo sú zapísané viac do úrovne vedomia. Ale stále všetko vychádza zo vzorcov správania sa jednotlivca, lebo ak sa na to pozrieme z tej strany, že nie sme obete, ale tvorcovia svojich životov, tak musíme pripustiť a pochopiť, že všetko čo sa nám deje, sa nám deje, lebo my sme si to tak zvolili. Napríklad sme si pritiahli partnera, ktorý nás šikanuje, alebo partnera, ktorý nás podvádza. Preto tu vystane otázka, čo mu zrkadlíme my, že sa k nám môže takto správať? Akú sebahodnotu, sebaúctu máme, že takýchto partnerov k sebe púšťame? Alebo ak ide o bankrot firmy, aké situácie tomu predchádzali a čo sme my dovolili, že to dospelo až k bankrotu, čo sme nevideli, nechceli vidieť? Samozrejme, existujú výnimočné situácie ako smrť, nečakaná smrť alebo tragédia, nehoda. Tieto situácie môžu mať veľmi vážny zápis na emočnom zdraví človeka, ale aj s týmto sa dá pracovať.
Súvisí so zranením odpustenie?
Odpustenie vie veľmi výrazne pomôcť v liečení zranení. Odpustiť osobe, ktorá nám ublížila, môže byť veľmi náročné, niekedy sa zdá byť nemožné. Ale je to veľmi liečivé. Lebo odpustiť osobe, ktorú sme vrúcne milovali a zradila nás, niekedy presahuje možnosti nášho chápania, vnímania, cítenia. Na vedomej úrovni sa pre odpustenie môžeme rozhodnúť, ale na podvedomej úrovni to stále môže pretrvávať a spôsobovať bolesť a ďalšie uzatváranie sa. Ďalšie bloky. Preto je veľmi dôležité ísť do hĺbky. A ako? Na to je veľa spôsobov, môžu pomôcť terapeuti, psychológovia, popísanie problému, zvedomenie si ho, môžu pomôcť meditácie, všetko, čo ide hlbšie do koreňa problému. Je to veľmi oslobodzujúce a liečivé. Najdôležitejšie ale je, odpustiť sám sebe. To je kľúčové. Odpustiť si, že ja – ako tvorca svojho života – som to dovolil. Že som nevidel, nechcel vidieť, prehliadal signály, nepočul. Odpustiť sám sebe je kľúč ku šťastiu a k liečeniu zranení, blokov. A vtedy sa otvárajú všetky cesty. Cesty vpred.
Aké následky môžu mať neliečené zranenia na naše životy?
Neliečené zranenia môžu mať vážny dopad na náš život. Môžu sa prejavovať nízkym sebavedomím, nízkou sebahodnotou a sebaláskou, negatívnym nastavením, problémom požiadať o pomoc, strachom z neúspechu a zlyhania, problémami s koncentráciou, môžu sa prejavovať ako situácie, že človek potrebuje mať stále všetko pod kontrolou, všetko naplánované, lebo je tam neustály strach, čo by sa stalo, ak… Dokonca môžu prerásť až do sebadeštruktívnych mechanizmov, a to ubližovania okoliu, depresie, nekontrolovaných výbuchov hnevu, agresie, neustálej podráždenosti. Majú dosah na existujúce a ďalšie vzťahy, ovplyvňujú pracovnú výkonnosť a dosahovanie výsledkov a najmä neliečené traumy, ktoré sa postupne len prehlbujú, bránia človeku žiť šťastný a naplnený život.
Vie vôbec bežný človek odhaliť, že nejaké zranenia má?
Bežný človek žijúci v stereotype nemá zväčša šancu odhaliť svoje zranenia. Ale cíti, že sa niečo deje. Rúcajú sa mu vzťahy, nedarí sa mu v práci, budí sa so strachom, čo bude, napadajú ho hororové scenáre, nie je šťastný. To vie človek veľmi jasne popísať. Cíti, že nie je šťastný. Ale v ruchu života a dňa sa nevie zastaviť a nacítiť, čo je vlastne pôvodom toho jeho “stavu”. Toto je úlohou odborníka, ktorému popíše svoj stav a spoločne hľadajú jeho príčinu. Môže to byť odborník “pragmatický” (psychológ) alebo spirituálny liečiteľ, mentor, spirituálny vodca.
Poraďte teda, ako sa efektívne zbaviť svojich zranení?
Ja sa rada pozerám problémom hlboko do očí a robievam to cez meditácie, či už vedené, alebo sama so sebou, kde prichádzame na koreň problému a ten potom postupne odblokujeme, rozpustíme. Už len samotné pomenovanie problému a jeho zvedomenie je veľký krok k liečeniu. Potom hľadáme pôvod, môže to ísť až do prenatálneho obdobia a napokon zvedomenie si, že čo mi patrí, čo je skutočne môj strach a čo je prevzaté. Napokon prichádza odpustenie sebe a ostatným a prijatie, že to, čo bolo, to bolo a že tu a teraz si tvoríme nové dnes a zajtra. Je to cesta, ale vedie ku krajšiemu zajtrajšku. Keď už človek vie pracovať sám so sebou, tak mu stačí denne sa na seba na pár minút napojiť a uvedomiť si, ako sa cítim, prečo sa tak cítim, čo to vyvolalo, čo mi to zrkadlí a čo ma to učí, prijať to a poďakovať, že sa mi to ukázalo a že to vedome vnímam. Vďaka je veľmi dôležitá súčasť každého liečebného procesu a záleží len a len na nás, ako sa rozhodneme.