Anšlus okresu Dunajská Streda a zvláštne referendá v prapodivných situáciách

Pred pár dňami k nám dorazili správy o tom, že hneď v štyroch oblastiach Ukrajiny sa po vydarených ľudových hlasovaniach občania rozhodli stať sa súčasťou Ruskej federácie. Referendá patria k súčasti politickej korektnosti a niekedy neprekvapujú. Zaujímavé sa stávajú vtedy, keď sa uskutočnia post festum, teda akosi s krížikom po funuse.

Veľmi zvláštni predstavitelia Luhanska, Donecka, Chersonska a Záporožia (tak trochu som sa po týchto oblastiach častejšie pohyboval) sa obrátili na ruskú vládu s prosbou, aby tieto oblasti Moskva prichýlila pod svoje láskavé krídla. Nič nám to, ustrašeným a dejinami mláteným Stredoeurópanom, nehovorí?

Žiadosti rusko-etnickej strany z Rusmi obsadených území Ukrajiny vzývajú „Červený dom”, aby pristúpil na “znovuzjednotenie so svojou historickou vlasťou” (citácia z denníku Kommersant).

Domov do ríše

Toto heslo „Heim ins Reich“ je dnes nepopulárne, stalo sa totiž zámienkou na rozpútanie Druhej svetovej vojny. Nemcov utláčali v Rakúsku Slovania (údajne), v Československu aj v Poľsku tiež (vraj). V Rakúsku prebehol akt, ktorý sa nápadne podobá na ruský „anšlus“ Krymu a napokon východnej Ukrajiny. v roku 2022. Najlepší preklad pre „anšlus“ bude asi „pripojenie“. Samozrejme k pravlasti. Vtedy tou pravlasťou bolo Nemecko, dnes sa za ňu vydáva Rusko. Je to menej ako absurdné, ale úvahy o tom, či skôr existovala Kyjevská Rus, Moskovské kniežactvo alebo Zlatá horda prenechávam múdrym historikom. Podobne ako vyriešenie otázky, či Rakúšan je Nemec alebo či Rus náhodou nie je pôvodne Ukrajinec z Kyjeva, Novgorodu a okolia.

„Domov do ríše“ bol podvodný výmysel, ktorým sa mal kamuflovať veľkonemecký nacionalizmus. „Znovuzjednotenie so svojou historickou vlasťou“ je rovnaký trik ruského impéria, ktoré ochká za Sovietskym zväzom a zlatými časmi nadvlády ruského jazyka v stredovýchodnej Európe a v Strednej Ázii.

Áno, toho jazyka, ktorý obdivujeme pre jeho gramatickú flexibilitu a prispôsobivosť. Veď nie sú mulatky najkrajšími ženami na svete? V oboch prípadoch tu ale čelíme nefalšovanej veľmocenskej a panovačnej nadradenosti voči menším národom, ktorých sa tí silnejší zmocnili.

Aj vysvetlenia oboch páchateľov druhej svetovej sú takmer navlas identické: „Oni“ nám spôsobili krivdu… Nuž, vyberte si medzi totalitami. Obeťou sú predsa Nemci a Rusi, nie tí na inej strane rieky. A ochrana národa je na prvom mieste, hoci to spravidla býva lož, ktorá ospravedlňuje aroganciu silnejšieho. „Pravda a lož“ nie je preľudom akéhosi ruského pesničkára Vladimíra Vysockého.

Anšlus a „pripojenie“

„Anšlus“ je historický termín pre veľkonemeckosť, v mojej obľúbenej ruštine by som ho pomenoval termínom „prisojedinenije“, teda návrat do lona cirkvi alebo štátu. Ale, myslím si, že je to jedno a to isté.

Anšlus v Rakúsku sa uskutočnil v roku 1938. Lenže až po tom, ako tam nemecké vojská za potlesku časti Rakúšanov vpochodovali. Referendum usporiadali, nie prekvapivo, takmer okamžite. A verte alebo nie, 99,73 percent Rakúšanov hlasovalo za pripojenie k Veľkonemeckej ríši. Moskva to v urobila akosi prefíkanejšie, za pripojenie k „pravlasti“ hlasovalo v demokratických referendách v Donecku, Luhansku, Chersonsku a dokonca v Záporoží okolo 95 percent utláčaných príslušníkov ruskej etnicity. Krucinál, to sú ale náhody. Ani po referendách v štyroch ukrajinských oblastiach ešte Kremeľ nevyhral. Aj v Nemecku po anšluse z roku 1938 muselo „anšlus“ odobriť najvyššie vedenie Reichu.

V Ruskej federácii v najbližších hodinách s napätím čakáme na rozhodnutie oboch komôr jej parlamentu. Zoberú pod svoj ochranný štít zanedbané ruskojazyčné regióny? Tak to bude dráma, to si píšte. Bude sa konať „Heim ins Reich“? To bude detektívka, kde by výsledok nedokázal predpovedať ani sám Edgar Wallace.

Predstávte si scenár, že Maďarsko vmašíruje do okresov Dunajská Streda alebo Komárno. Budapešť rýchlo vypíše referendum o pripojení k „pravlasti“. No nekúpte to! Však všetko bude v súlade s medzinárodným právom, kak „govorjat“ v Moskve. V tej malej Európe začína byť pekný bordel.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik