Rozhovory medzi Iránom a USA skončili, sotva sa začali. J. D. Vance tvrdí, že stroskotali, podľa iránskej strany je "času dosť“

K možnosti dohody medzi USA a Iránom sa pred začiatkom stretnutí mnohí analytici vyjadrovali skepticky – na rozdiel od politikov, ktorí sú platení za verejný optimizmus, aj keď v zdarný výsledok súkromne neveria.

Na neúspech rokovania v pakistanskom Islamabade nemusel svet čakať viac ako 21 hodín. Rozhovory však nezrušili, iba ich prerušili.

Prvé stretnutie po vyhlásení vojny

Vojnu „Amerike“ iránsky režim vyhlásil de facto už po úspešnej islamskej revolúcii v roku 1979. Nikdy však nedošlo k priamej vojenskej konfrontácii medzi oboma štátmi, Irán útočil viac-menej „zozadu“, zástupne, pomocou teroristických skupín a nevyberavo atakoval hlavného amerického spojenca na Strednom východe – Izrael. Toho začal po 7. októbri 2023 raketami ostreľovať aj priamo. Ako si ešte z éry študentských čias pamätám z vysielania rakúskej televízie, Irán si bol už vtedy vedomý veľkej zbrane, ktorú držal v rukách. Vtedy to ešte nebolo masívne obohacovanie uránu, ale ropa. Pripomeňme, že čo sa týka ropy alebo zemného plynu, USA vtedy neboli ešte zďaleka sebestačné. Legendárny iránsky Najvyšší duchovný vodca, Rúdolláh Chomejní, sa tak pred kamerami oprávnene chválil a opakoval: „máme ropu, máme more, more ropy“.

To more ropy však majú aj iné štáty, lenže Irán uzavrel Hormuzský prieliv pre jej vývoz, takže arabské štáty Perzského zálivu zažívajú zlé časy podobne ako krajiny, ktoré sú od ich ropy závislé. Preto všetci tak žiadostivo čakali na výsledok rokovaní medzi obidvomi delegáciami. Začalo sa navonok pekne, po dlhých desaťročiach si vysokí predstavitelia oboch krajín a vedúci príslušných delegácií podali ruky. To bolo všetko, pretože keď prišlo na prvé lámanie chleba, podľa očakávania sa okamžite zistilo, že požiadavky oboch krajín sú nezlučiteľné. Vedúci americkej delegácie to po 21 hodinách dohadovania zatiaľ vzdal a opustil Pakistan.

Mínové polia v priestore na dohodu

JD Vance ešte pred odletom stihol vystúpiť na tlačovej konferencii a tvrdil, že USA druhej strane predložili „konečnú a najlepšiu ponuku“, Irán ju ale odmietol prijať.

Irán zase predostrel desaťbodový plán, ktorý ale väčšina pozorovateľov považuje za absurdný a maximalistický. USA majú 15-bodový plán, ale ani ten ešte nebol pre obyčajných smrteľníkov zverejnený. Hlavné kamene úrazu sa inak dali očakávať: Sankcie, plavba Hormuzskou úžinou, vojna medzi Hizballáhom a Izraelom a jadrový program.

Teherán požaduje zrušenie medzinárodných sankcií, ako aj uvoľnenie zmrazených aktív. Tieto opatrenia v priebehu rokov výrazne zdevastovali iránske hospodárstvo.

Voľná plavba Hormuzským prielivom je pre USA (a jeho arabských spojencov) absolútne nutná, ale pre Irán tu stojí tzv. medzinárodné právo na odstavnej koľaji, USA si z tohto práva inak tiež nerobia ťažkú hlavu.

Ďalším kľúčovým problémom konfliktu je situácia v Libanone. Irán vyzýva na prímerie ako predpoklad pre rokovania. Tam Izrael pokračuje v boji proti milíciám Hizballáhu podporovaným Iránom, ale USA a Izrael sú proti zaradeniu libanonského konfliktu do rozhovorov. Z ich pohľadu nie je súčasťou dohodnutého prímeria medzi Washingtonom a Teheránom.

Čo sa týka jadrového programu, USA žiadajú nielen „stopku“ pre tento iránsky program, ale „hodnoverný“ záväzok, že Irán nebude v budúcnosti usilovať o jadrové zbrane, ale ani o nástroje, ktoré môžu výrobu nukleárnych zbraní urýchliť. Nesmie sa ani usilovať o produkciu ich nosičov – interkontinentálnych rakiet. Irán bude namietať, že sa už medzinárodne zaviazal vojenský jadrový program nerozvíjať, bude argumentovať fatvou – nábožensko-právnym odporúčaním Najvyššej duchovnej autority -, ale fatvu, ako sa dušujú experti na islam, je možné zrušiť a v Iráne platí iba po život Najvyššieho duchovného. A toho Izraelčania pri bombardovaní zabili, pričom o tom novom (jeho synovi) sa nevie takmer nič.

Ak nedôjde ku kompromisu, ktorý by prezident Trump doma vydával za svoje víťazstvo, potom je namieste otázka, či americká letecká mašinéria siahne alebo nesiahne k pochovaniu zničiť už predtým ohlasované zničenie iránskej infraštruktúry. Nie až tak z pomsty, ale z racionálnej úvahy: Irán bude mať dlhé roky čo činiť s rozbitou krajinou.

Autor je bezpečnostný analytik.

286