Dnes má meniny: Zita
Láska k dievčaťu, ktorá napokon skončila neúspechom, ho priviedla ku koňom. Tie mu ostali v srdci až dodnes. „Kone si veľa pamätajú z minulosti a vedia aj predvídať,“ vraví Marián Antolik zo Sniny.
Aj keď sú pre niekoho kone nástrojom na ťahanie dreva či vyhrávanie súťaží, pre Mariána Antolika je dôležité ich počúvať. “Treba sa nechať viesť koňmi. Kone nesú v sebe odkaz a keby sme tie kone začali počúvať, určite by bol svet ľudí oveľa krajší. Ľudia ich vnímajú ako nástroj na prácu, hladkanie si ega, prezentáciu, ale kone majú oveľa hlbší zmysel na tomto svete. Dovolím si povedať, že rozumiem ich reči,” opisuje Marián.
Čo presne znamená rozumieť ich reči? “Kone žijú v stáde, kde každý jedinec komunikuje s ostatnými. Na vrchole je alfa kobyla, ktorá má všetkých pod palcom. Medzi každými ďalšími dvoma je vzájomný vzťah a riešia si, kto z nich je podriadený alebo nadriadený. Ak zistíte, ako to funguje, napríklad kopancom jedného koňa do druhého, človek by si myslel, že jeden kôň chce zabiť toho druhého, ale vôbec to tak nie je. Ten kôň nie je agresívny. Iba chce tomu druhému dať najavo, aby ho rešpektoval. Môže to byť ale aj mrknutie okom,” dodáva.
Pri ovládaní jazyka koní je najdôležitejšia trpezlivosť. “Prácu robím najmä rukami. Keď na koni sedím, na jednej strane potrebujem pritvrdiť a silno zatiahnuť. Nikdy nie prasknúť lanom, vtedy sa mu ubližuje. Ak je to ale pevný ťah, kôň ma začína rešpektovať. Môže to byť teda buď pevný ťah, alebo milimetrová práca, ktorú iný človek nevidí. Čiže aj intenzita toho pôsobenia je buď myšlienka – iba na to myslíte a kôň to vníma a robí to, čo od neho požadujete, alebo je to noha s ostrohou položená na bruchu. Ale môj cieľ je, aby som ich za celú jazdu nemusel použiť.”
Počas našej návštevy nás sprevádzala kobyla Slávka. Jedno oko má slepé, dostala mesačnú slepotu. Finančná situácia ale nedovoľuje operáciu. Aj napriek tomu sa kobyla Slávka v lese ukázala v plnej paráde a nemala problém so žiadnou úlohou – skákať cez prekážky či cúvať. “Ak mal kôň zlú skúsenosť s ľuďmi, dôveru si už možno nikdy nevybuduje. Mám tu jednu kobylu, ktorú som cez internet riešil, išiel som po ňu až za Bratislavu. Zistil som, že bola týraná. A doteraz je na tom tak, že pri každej príležitosti je pripravená človeka zabiť. Kone dokážu z diaľky vycítiť, či k nim idete s dobrou alebo zlou náladou, či im chcete ublížiť. Tiež si veľa pamätajú z minulosti a vedia aj predvídať.”
Momentálne vlastní Marián 24 koní. Podporuje ho celá rodina a s koňmi si rozumejú aj jeho dcéry. Na to, aby človek rozumel ich reči, stačí podľa slov Billa Dorrenca, ktorý o tom napísal knihu, nasledovné: silná túžba, dostatok času na učenie sa a mať pri sebe nejakú kontrolu. Teda niekoho, kto tomu rozumie, aby vás vedel usmerniť.
Videoreportáž si môžete pozrieť tu: https://youtu.be/1vMK5prSgE4